K reflexii môjho informačného správania som sa rozhodla pristúpiť optikou socio-kognitívnej paradigmy. Tento rozbor sa venuje doménovej analýze informačného správania československých herných vývojarov so špecifickým zameraním na dizajnérov/ky. Ja sama sa totiž identifikujem ako člen tejto skupiny, keďže sa aktívne dva roky pohybujem v českej i slovenskej hernej vývojárskej komunite.

Herný vývoj je sféra, ktorá sa neustále mení s vývojom nových technológií a prevláda v nej silný tlak na inovácie. Taktiež sa jedná o odbor vysoko multidisciplinárny. Pre efektívnu prácu v hernom štúdiu musí mať každý člen pochopenie aj pre iné role v tíme. To všetko vedie k tomu, že človek, ktorý sa chce aktívne venovať hernému dizajnu, má sústavnú potrebu vyhľadávať informácie týkajúce sa herného vývoja, dizajnu a priemyslu.

Ako v Česku tak aj na Slovensku existuje zatiaľ pomerne malé množstvo organizácií, ktoré sa venujú učeniu herného vývoja. Ak by som chcela získať formálne vzdelanie ako dizajnérka, tak to je ešte o niečo problematickejšie. Väčšina stredných škôl a univerzít sa venuje výučbe so zameraním na programovanie a na grafiku a odbory zamerané na dizajn sú často prezenčné. To má za následok nutnosť relokácie, ktorú si nemôže dovoliť každý, či zameranie sa na aspekty vývoja, ktoré nutne nie sú silnými stránkami dizajnérov. Preto vnímam efektívnejšie možnosti prístupu k informáciám v tejto sfére v oblasti neformálneho vzdelávania a značnú časť informácií získavam primárne individuálnym samoštúdium.

Neformálne vzdelávanie v podobe kurzov predstavuje v súčasnosti jednu z mála možností prístupu k informáciám a znalostiam o hernom dizajne. Väčšinou sa na ňom priamo podieľajú experti z praxe s niekoľkými rokmi skúseností, takže začínajúci herný dizajnér získa cenné know-how z prvej ruky. Nevýhodou ale býva, že experti často nemajú pedagogické znalosti a hodiny tak môžu byť zle didakticky uchopené. Ďalšou nevýhodou je vysoká cena týchto kurzov, ktorá môže mať za následok vyčlenenie istých sociálnych skupín k prístupu k týmto znalostiam.

Ďalšou možnosťou je samoštúdium, ktoré často dopĺňa aj neformálne kurzy. Najčastejšie sa jedná o vyhľadávanie online zdrojov, primárne vo forme videí na platforme Youtube, na ktorej sa v súčasnosti nachádza veľké množtvo odborného obsahu. Nevýhodou však je, že tento obsah nie je nijak organizovaný - stáva sa tak pre používateľa ohromujúcim, keďže nevie, ktoré videá sú kvalitné, či kde začať. Ďalším zdrojom bývajú knihy. Herný dizajn ako disciplína už je značne formalizovaný a existuje množstvo publikácií, ktoré sa zaoberajú jeho aspektami. Taktiež je však náročné si zvoliť tú najvhodnejšiu pre úplného začiatočníka, a tiež prístup k nim môže byť často náročnejší. Ako užívateľovi, ktorý je zvyknutý vyhľadávať informačné zdroje primárne online by mi bohužiaľ nenapadlo obrátiť sa na knižnice, aj napriek tomu, že často disponujú kvalitnými zdrojmi. Zaujímavé by v tomto ohľade bolo skúmať motiváciu začínajúcich dizajnérov.

Online a offline komunity taktiež hrajú veľmi dôležitú rolu v tvorbe a šírení poznatkov v tomto odbore. Často sa tvoria okolo firiem, či rôznych neziskových subjektov, online najčastejšie na platforme Discord. Tieto komunity združujú ako nováčikov tak veteránov, ktorí bývajú veľmi ochotní zdieľať svoje znalosti. Časté je, že členovia komunít zdieľajú svoje problémy s ostatnými skôr, než si vyhľadajú riešenie na webe. V komunitách tak veľmi efektívne funguje peer-to-peer zdieľanie znalostí, ktoré ma za následok aj vysokú mieru serendipity. Obľúbenou formou predávania informácií v rámci komnít býva aj mentoring.