Táto reflexia sa venuje zamysleniu sa nad transformáciou image knižníc v očiach verejnosti na kultúrne, vzdelávacie a komunitné centrá 21. storočia v Česku. Túto tému som si vybrala, keďže ma zaujala na základe rozhovorov s knihovníkmi a rôznymi zastupiteľmi a riaditeľmi knižníc v Česku a na Slovensku. Reflexia kombinuje teoretický úvod a príklady zo sveta, na ktorú naväzuje navnímaná reflexia českého a slovenského knižničného kontexu, ktorá je zakončená úspešnými príkladmi týchto zmien v mojom okolí. Na záver reflexia hodnotí problémy, ktoré týmto zmenám momentálne prekážajú.

So súčasným meniacim sa svetom a rozvojom technológií sa za posledné roky extrémne zmenila rola verejných knižníc v spoločnosti z pomerne jednoznačnej (požičiavať knihy verejnosti a rozširovať jej znalosti) na značne nejednoznačnú a neistú (Rasmussen & Jochumsen, 2003). Vyvstávajú z toho tiež nové výzvy, napríklad ako konkurovať iným inštitúciám, či online médiám alebo ako odzrkadľovať čoraz viac heterogénnu spoločnosť. Mark Smith (2019) zas píše o tom, že knižniciam sa síce podarilo transformovať, ale musia čeliť novým problémom, ktoré ohrozujú ich zdravie ako inštitúcie. Za jeden z hlavných problémov v americkej spoločnosti považuje nedostatok rešpektu voči knižniciam ako inštitúciám, poukazuje tiež napríklad na poruchy pozornosti a s nimi spojený globálny úpadok čítania, či nedostatok rozmanitosti (Smith, 2019).

Aj napriek tomu, že väčšina českej spoločnosti vníma knižnice veľmi pozitívne a považuje ich za dôležité inštitúcie, knižnice na ľudí nepôsobia ako príjemné miesto na trávanie voľného času. Vnímajú ich stále skôr ako miestaurčené len na požičiavanie kníh so zastaralým vybavením a priestormi. Realita je však iná — samotné knižnice si kladú za cieľ byť centrami formálneho i neformálneho vzdelávania, umenia a kultúry, občianskej spoločnosti, či aktívnym miestom pre stretávanie lokálnych komunít (Národní knihovna České republiky – Knihovnický institut, 2020). Ako však túto percepciu u ľudí zmeniť?

Rasmussen & Jochumsen (2003) navrhujú dva smery transformácie vnímania knižníc — posilenenie image voči konkurencii a posilnenie naratívu knižníc ako miest pre všetkých. Pre mňa osobne bolo v tomto ohľade najdôležitejšie vnímať, že sa tieto zmeny viditeľne dejú v Česku a na Slovensku. V oblasti marketingu a posilnenia self-image bolo pre mňa zaujímavé počúvať o prípade Mestskej knižnice v Bratislave, ktorá pod novým vedením podstúpila zmenu vizuálnej a knižničnej identity a hľadá nové spôsoby ako ju komunikovať verejnosti. Ďalším zaujímavým príkladom je podľa mňa tiež knižnica v Goetheho inštitúte v Bratislave, ktorá dlhodobo vytvára inkluzívny priestor a komunitné udalosti pre všetkých. Jej súčasťou je moderná kaviareň, či knižnica vecí, medzi usporiadané udalosti patrí okrem slam poetry aj workshop robenia zmrzliny s populárnou bratislavskou zmrzlinárňou (KISK & Hvorecký, 2022). Zo zahraničia by som rada vyzdvihla ako príklad zdarného marketingu Milwaukee Public Library, ktorá má na sociálnej sieti Instagram takmer 70 tisíc sledovateľov a ich vtipné no náučné krátke videá, tzv. reels pozerajú stovky tisíc až milióny ľudí z celého sveta.

Aj napriek tomu, že nové iniciatívy smerom k modernému a inkluzívnemu prostrediu a image môžeme pozorovať už aj v našich regiónoch, podľa publikácie Koncepce rozvoje knihoven v České republice na léta 2021-2027 s výhledem do roku 2030 hlavným problémom aj naďalej ostáva nedostatok financií pre knižnice (Národní knihovna České republiky – Knihovnický institut, 2020). Problematickým sa tiež ukazuje podľa českých a slovenských knižníc aj zmena zamerania knihovníkov, z ktorých sa stávajú čiastočne marketéri a tvorci obsahu a čiastočne event manageri, či dizajnéry a odborníci na nové technológie. Keďže plat tiež nie je najvyšší, jedná sa o pomerne komplexnú prácu, ktorá si žiada šikovných a technicky a mediálne gramotných multidisciplinárnych zamestnancov, ktorých je čoraz náročnejšie nájsť a zaplatiť.